Vykurovanie a chladenie podľa členských štátov EÚ podľa Eurostatu

Najvyššie hodnoty vykurovacích denostupňov vo Fínsku a chladiacich na Malte

Vykurovacie dni sa v jednotlivých členských štátoch EÚ líšia. Ak vezmeme do úvahy všetky dostupné údaje za obdobie 1979 – 2022, Fínsko malo najvyššiu priemernú ročnú hodnotu HDD (5 656), zatiaľ čo na Malte bola hodnota tohto indexu 534. To znamená, že pre danú budovu bola potreba vykurovania desať v rokoch 1979 až 2022 na Malte krát menej ako vo Fínsku (pozri obrázok). Po Fínsku nasledovalo Švédsko (s priemerným HDD 5 316) a Estónsko (4 338). Členskými štátmi EÚ s najnižším počtom pevných diskov boli Malta (534), nasledovaná Cyprom (778) a Portugalskom (1 233).

Kontext HDD a CDD

V priebehu posledných desaťročí spôsobili účinky globálneho otepľovania významné vplyvy v mnohých sektoroch. Vzhľadom na predpovede sa očakáva, že táto tendencia bude pretrvávať minimálne do konca tohto storočia. Identifikácia vplyvov súvisiacich s klímou a hodnotenie významu týchto vplyvov je dôležitým prvkom každej účinnej stratégie riadenia budúcich klimatických rizík. Indikátory spotreby energie na vykurovanie a chladenie budov súvisiace s počasím, ako sú HDD a CDD, môžu prispieť k monitorovaniu dopytu po energii na chladenie a vykurovanie budov v podmienkach zmeny klímy.

Vykurovanie a chladenie dennostupne podľa regiónov NUTS 1

Klasifikácia regiónov NUTS 1 na základe ich priemerných hodnôt HDD

Na regionálnej úrovni NUTS (Nomenklatúra územných jednotiek pre štatistické účely) 1 sa klasifikujú regióny v stúpajúcich hodnotách HDD. Najnižšie priemerné hodnoty HDD majú podľa očakávania región Canarias v Španielsku (171). Je zaujímavé pozorovať, že regióny, geograficky vzdialené, ako napríklad Zachodni v Poľsku (3 507), Slovensko (3 354) a Bayern v Nemecku (3 357). Írsko (2 833) má podobné priemerné hodnoty ako West-Nederland (2 711) a Bulharsko (2 767). Hodnoty pre všetky regióny sú dostupné v excelovom súbore.

Metodika určovania HDD a CDD podľa Eurostatu

Údaje o HDD a CDD sa odvodzujú z meteorologických pozorovaní teploty vzduchu, interpolovaných do pravidelných mriežok s rozlíšením 25 km pre Európu. 

Index vykurovacích stupňov (HDD): zaťaženie chladom v konkrétnom časovom období, berúc do úvahy vonkajšiu teplotu a priemernú izbovú teplotu (inými slovami potrebu vykurovania). Výpočet HDD vychádza zo základnej teploty, definovanej ako najnižšia denná priemerná teplota vzduchu, ktorá nevedie k vykurovaniu interiéru. Hodnota základnej teploty závisí v zásade od viacerých faktorov spojených s budovou a okolitým prostredím. Použitím všeobecného klimatologického prístupu je základná teplota vo výpočte HDD nastavená na konštantnú hodnotu 18°C.

Ak Tm ≤ 15°C Potom [HDD = ∑i(18°C = Tim)] Inak [HDD = 0] kde Tim je stredná teplota vzduchu dňa i. Príklady: Ak je priemerná denná teplota vzduchu 12°C, pre daný deň je hodnota indexu HDD 6 (18°C-12°C). Ak je priemerná denná teplota vzduchu 16°C, pre tento deň je index HDD 0. Pre tento výpočet sa berú do úvahy len dni s priemernou dennou teplotou vzduchu 15°C alebo nižšou.

Index dennostupňového chladenia (CDD)

Intenzita tepla v konkrétnom časovom období, berúc do úvahy vonkajšiu teplotu a priemernú teplotu v miestnosti (inými slovami potrebu chladenia). Výpočet CDD vychádza zo základnej teploty, ktorá je definovaná ako najvyššia denná priemerná teplota vzduchu, ktorá nevedie k ochladzovaniu interiéru. Hodnota základnej teploty závisí v zásade od viacerých faktorov spojených s budovou a okolitým prostredím. Použitím všeobecného klimatologického prístupu je základná teplota vo výpočte CDD nastavená na konštantnú hodnotu 21°C.

Ak Tm ≥ 24°C, potom [CDD = ∑iTim = 21°C)], inak [CDD = 0], kde Tim je priemerná teplota vzduchu dňa i. Príklady: Ak je priemerná denná teplota vzduchu 26°C, pre tento deň je hodnota CDD indexu 5 (26°C-21°C). Ak je priemerná denná teplota vzduchu 22°C, pre tento deň je CDD index 0. Pre tento výpočet sa berú do úvahy iba dni s priemernou dennou teplotou vzduchu 24°C alebo vyššou.

Tieto výpočty sa vykonávajú na dennej báze, sčítavajú sa do kalendárneho mesiaca a následne do kalendárnych rokov. Ročné údaje sú vypočítané ako súčet mesačných údajov Eurostatu. Zdroje dát (Eurostat).       

Viac informácií nájdete v časopise Správy 6/2023