13. medzinárodná konferencia v Miláne

 Politecnico 12-13.júna 2009

Dala dohromady prezidentov, predsedov organizácií, asociácií z celého sveta. Prišli významní vedci i zástupcovia európskej komisie. Boli tiež predstavené najnovšie výrobky, komponenty ovplyvňujúce najmä energetickú efektívnosť, náplň chladiva a tesnosť chladiaceho okruhu. Konferencia poskytla celkový pohľad na problémy chladenia a snažila sa tiež o určitú víziu do blízkej i vzdialenejšej budúcnosti.

Hlavné zameranie konferencie a fotografie predstaviteľov zúčastnených organizácií United Nations Environment Programme (UNEP), International Institute of Refrigeration (IIR), European Commission - Ministero dell'Ambiente, Association Française du Froid (AFF), AREA - ASHRAE - AHRI - NATE - EPEE - AICVF – RSES, Politecnico of Milano, Torino, Universities of Ancona, Genova, Milano, Bari, Padova, Palermo, Perugia, Roma, Sannio, Graz a: zástupcovia európskych zväzov pre chladiacu a klimatizačnú techniku

200 dní a CFCs budú odkázané do histórie

Od 1.1.2010 sa končí používanie CFCs aj na servis na celom svete (u nás vstupom do EÚ od 1.5.2004). Skonštatoval Rajendra Shende na 12.6. na konferencii v Miláne. Uviedol, že to čo nás poškodzuje, treba vylúčiť. Postup však musí byť uvážený. Preto potrebujeme vzdelaných ľudí, ktorí prídu s novými riešeniami. Prekonanie krízy v odbore chladenia vidí nielen v postupnom nahradzovaní CFC a HCFC chladív, ale aj v širšej aplikácií zelenej energie, kam patria tepelné čerpadlá, solárne chladenie, používanie prírodných chladív  ap. 

1. Uplatnenie zelených riešení (green energy). 
2. Zvyšovanie energetickej efektívnosti. 
3. Vylúčenie HCFCs chladív.  

Plná sála svedčí o záujme o túto prierezovú konferenciu zameranú na globálne problémy klimatických zmien, energetickú efektívnosť, vývoj chladív, olejov, chladiacich okruhov a ich komponentov

Na tento problém sa dá pozerať očami výrobcu, prevádzkovateľa a servisnej organizácie. Najťažšie to má asi výrobca, ktorý by pre sériovú produkciu potreboval  vedieť dlhodobú perspektívu. Prevádzkovateľ sa na tento problém pozerá s perspektívou do 20 rokov. Montážna, servisná organizácia sa na prechod na nové chladivá musí tiež pripraviť z hľadiska vzdelania, technického vybavenia a získania nutných skúseností.

Rajendra Shende (riaditeľ UNEP) povedal, že by sme nemali byť až takí bojazliví, čo sa týka vývoja energeticky efektívnych riešení s prírodnými chladivami. Riešenia podľa neho prídu, tak ako prišli napríklad pre domáce chladničky, ktoré dnes spotrebovávajú o 60 % menej energie ako v roku 1990, keď sa používali CFC chladivá. Prof. Cavalini doplnil, že riešenia znižovania spotreby energie sú často aj v celom systéme. Napríklad, ak chladiaci okruh je energeticky efektívne navrhnutý, to ešte neznamená, že je efektívne prevádzkovaný. Napríklad, ak klimatizácia beží naplno aj v noci, keď v kanceláriách nie sú ľudia a podobne. Niekedy je treba okruh odstaviť, inokedy je možnosť zvýšiť teplotu chladeného priestoru a podobne.

Rečníci sa väčšinou zastávali názoru, že neexistuje ideálne chladivo na všetky aplikácie a preto by sa chladiva nemali vylučovať skôr, ako sa nevyvinie rovnocenné alebo lepšie riešenie. W. Chakroun (regionálny prezident ASHRAE Kuwajt) uviedol, že výber chladív by mal byť odpovedajúci nielen ekológii, ekonómii, energetickej efektívnosti ale aj miestnym zvyklostiam. Skonštatoval, že stále hľadáme odpoveď na otázku, ktoré chladivá sú len s krátkodobou perspektívou a ktoré chladivá majú dlhodobú perspektívu.

Politecnico a adresa na organizátora konferencie. Pohľad do konferenčnej sály

HFC chladivá sú náhradou za HCFC chladivá

Sú HFC chladivá len prechodné?

Ako uviedol prezident AHRI Stephan Yurek (USA) existujú podnety, návrh na preradenie HFCs chladív z pod Kjótskeho pod Montrealský protokol, ktorý je zameraný na postupné vylúčenie látok z používania. Je snaha HFCs chladivá považovať len za prechodné chladivá. Takéto iniciatívy síce zatiaľ nemajú oficiálnu podporu, ale už sa s nimi musí počítať a to najmä za situácie, keď niektoré štáty už majú vlastné obmedzenia či poplatky za používanie HFC chladív. Návrhy na postupné vylučovanie HFCs chladív a ich preradenie do Montrealského protokolu by sa mali prerokovať v júli 2009 v Ženeve a na zasadnutie strán MP v Egypte v novembri by sa už malo prísť s  koncepciou z hľadiska:

• Preradenia HFCs chladív z KP pod MP.
• Postupného obmedzovania HFCs chladív s vysokým GWP.
• Postupného vylučovania HFCs chladív.
• Nahradzovania HFCs chladív.

Didier Coulomb (IIR) aj Stephan Yurek (AHRI) i ďalší rečníci sa priklonili k riešeniam, ktoré nevyvolajú zmätok, umožnia voľný výber chladív, poskytnú dosť času na vývoj efektívnych riešení a preškolenie odborníkov na prírodné chladivá najmä z pohľadu bezpečnosti pri práci v prevádzke a pri servise.

Odber, recyklácia a regenerácia chladív 

Zástupca DuPont Espinoza Garcia uviedol, že v Európe máme asi 130 tis ton R22 v zariadeniach. Na servis sa ročne spotrebuje cca 20 tis ton (15 %)  a odoberie sa asi 7 tis ton 3 (%). To znamená, že chladiva R22 od budúceho roku nebude dostatok. Regenerované chladivo musí vyhovovať norme ARI 700. To sa v praxi veľmi ťažko ekonomicky dosahuje. Regenerácia sa vykonáva obmedzene napríklad v Nemecku Francúzku. Na Slovensku je ponúkaná len recyklácia chladív. Tu je dôležité si uvedomiť, že sa nemôže plniť chladivo neznámej kvality do chladiacich okruhov. To znamená, že recyklované chladivo sa má plniť do toho istého okruhu. Evidenciu odobraného – zhodnoteného, recyklovaného chladiva si však Nariadenie o F plynoch vyžaduje. 

EPEE bojuje za úspech HFCs chladív

Vylúčením R22 sa síce zbavíme chladiva poškodzujúceho ozónovú vrstvu, ale nahradíme ho chladivami s vyšším GWP (R410A, R407C, R404A). To mnohým vadí a vyžaduje si to neustále zdôrazňovanie nie GWP ale TEWI respektíve LCCP parametra, ktoré zahŕňajú aj emisie zo spotrebovanej energie. Analýza týchto parametrov jasne ukazuje, že kritickou hodnou nie je GWP parameter - priame emisie, ale energetická efektívnosť – nepriame emisie. A práve energetická efektívnosť je silnou zbraňou EPEE pri obhajobe HFCs chladív. Vývoj však neustále aj po tejto línii vytvára silnú konkurenciu cez prírodné chladiva pri vyriešení problémov bezpečnosti. Ako uviedol Thomas Verhey z EC, energetická efektívnosť nie je z pohľadu tvorby legislatívy zanedbávaná, berie sa však separé, pretože inak by sa tvorba zákonov veľmi skomplikovala. A tak často prevláda vo verejnosti pocit, že sa zohľadňuje len GWP.

V existujúcich zariadeniach je R22!

Poradenské centrum HCFCs na www.unep.fr/ozonaction

Recyklovaného chladiva R22 od budúceho roku nebude dostatok. Bude ho treba nahradiť. Sú  v podstate okrem recyklácie R22 tri možnosti:

1. Nové zariadenie (prírodné (CO2, NH3) alebo HFC chladivá)
2. Drop in ((HFC (R134a, R125) + HC chladivá (R600a))
3. Retrofit (HFC chladivá R407C, R404A). 

Očakáva sa, že vzhľadom na svetovú krízu, sa bude výrazne presadzovať najlacnejšia metóda drop in založená na miešateľnosti nového chladiva s pôvodným olejom a to vďaka 3-4 % podielu HC (zväčšia izobután). Tým sa zabezpečí miešateľnosť a návrat oleja do kompresora. Viac na www.isceon.com.

Viac na www.1234facts.com 

R1234ye je energeticky výhodnou náhradou za R134a v celom teplotnom rozsahu na rozdiel od CO2, ktoré je na 30 °C vonkajšej teploty energeticky menej výhodné. Ak doplníme ekonomickú výhodnosť v podstate sa nemeniaceho chladiaceho okruhu v automobilovej klimatizácii (kompresor musí byť väčší) tak sa zdá, že nie je čo riešiť. A predsa je. Ide totiž o HFO chladivá velmi hydroskopické a velmi korozívne, horľavé, s ostrým zápachom pri rozklade na HF. Sú pomerne nestabilné o čom vypovedá dvojitá väzba. Pri styku so vzduchom vzniká HF fluórovodík, ktorý je veľmi korozívny a pri úniku môže spôsobiť škody koróziou na automobile. Pri úniku do kabíny vozidla zapácha a dá sa rýchlo odhaliť. Inak pôsobí veľmi dráždivo. 

CFC a HCFC chladivá pri kontakte s plameňom vytvárali bojový plyn fosgén a napriek tomu R12 bolo používané mnoho rokov v klimatizácii bez problémov. Je však vidieť, že každé chladivo prináša nejaký problém. 

CO2 síce korozívne nie je, ale pri úniku do kabíny vozidla môže ovplyvniť vedomie vodiča. Oxid uhličitý je nedýchateľný a vo vyšších koncentráciách môže spôsobiť stratu vedomia a smrť. Čidlá na koncentráciu CO2 však nie sú drahé a tento problém sa dá riešiť. Horšie je to s vyššími nákladmi na kompletne novú konštrukciu chladiaceho okruhu. V každom prípade, ak už raz automobilové koncerny prejdú na CO2, už sa sotva vrátia k syntetickým chladivám. A tak veľké koncerny bojujú o ich udržanie. Ide totiž o veľký busines a nejasný trh nedáva istú perspektívu.