Valné zhromaždenie a fórum EHPA 2018
Valné zhromaždenie EHPA
Viedeň, námestie múzeí, 16. mája 2018
Zväz je členom EHPA. Na valnom zhromaždení prezident Martin Forsén zhrnul činnosť predstavenstva EHPA a po ňom so správami vystúpili predsedovia pracovných skupín:
1. Výrobná – Johannes Brugmann (Stiebel Eltron)
2. Veľké TČ – Eric Delforge (Mayekava)
3. PTČ - Marek Miara (Frauenhorf ISE)
4. Vzdelávacia – (Morgan Willis) Švédska asociácia)
5. Kvalita – Christian Koefinger (Q_label)
6. Keymark – F Corraza
7. Asociácie – ValeryLaplagne (F)
8. ADCO – Oliver Jung (EHPA)
9. Hospodárenie – Dina Köpke (Emerson)
Na záver priority EHPA z pohľadu politiky, štatistiky súčasného i budúceho trhu zhrnul tajomník EHPA Thomas Nowak.
Voľby do predstavenstva
Predstavených bolo 11 kandidátov, z ktorých bolo zvolených 9 tajným hlasovaním.
Predstavovanie sa kandidátov do predstavenstva EHPA, ktorí zastupujú rôzne typy tepelných čerpadiel, výskum, projektovanie, politický i praktický lobying za presadenie tepelných čerpadiel v právnych normách i v energetických plánoch a podobne.
Tepelné čerpadlá sa presadili
Ak sme si to nevšimli my, tak naši zákazníci áno
Využívanie obnoviteľných zdrojov tepelnými čerpadlami už nikto nepopiera
Tepelné čerpadlá už majú dôležitú úlohu v dekarbonizácii miest. Využívané sú rôznymi spôsobmi či už v jednotlivých budovách, komplexoch, energetických štvrtiach, či priamy zapojením do CZT. Za veľké tepelné čerpadlá sú považované s výkonmi nad 100 kW, ale inštalujú sa aj s výkonmi až 35 MW.
Z lineárnej spotreby energie v mestách do uzavretých energetických cyklov
Umožňujú mestám prechádzať z lineárnej spotreby energie do uzavretých energetických cyklov. To si vyžaduje systémové myslenie, strategické plánovanie veľkých investícií. V tomto procese však už bolo veľa urobeného. Je mnoho príkladov z miest ako sú Viedeň, Rotterdam, Stokholm, ... a podobne, ktoré tvoria energetické mapy a podľa nich stratégiu uplatnenia tepelných čerpadiel postupne realizujú.
EHPA Fórum 2018
Viedeň, námestie múzeí, 16.mája 2018
Fórum bolo tentokrát zamerané na veľké mestá ako na veľkých znečisťovateľov ovzdušia stojacích pred úlohou dekarbonizácie do roku 2050 v budovaní tzv inteligentných miest (smart cities). Fórum uviedol prezident EHPA Martin Forsén a pán Crombez ako zástupca hlavného sponzora fy Daikin. V úvodnom slove pripomenul pozitívny vplyv legislatívy na uplatňovanie tepelných čerpadiel najmä EPBD, EED, ErP, RES, ale na druhej strane aj problémy pri uplatňovaní legislatívy F gas z hľadiska dostatku, ceny chladív používaných v tepelných čerpadlách. Zväzy v Nemecku, Švédsku už požiadali o výnimku, EHPA zatiaľ ku spoločnému stanovisku nedospela, keďže sa snaží tepelné čerpadlá prezentovať výhradne ako ekologické riešenia a alternatívne chladivá existujú.
Distribučné siete sú zásobníkmi pre vodu, plyn i elektrinu
Zástupcovia vybraných miest sa prezentovali v prvej sekcii, ktorú viedla Brigitte Bach z AIT Viedeň. Hlavný energetik mesta Viedeň prezentoval činnosti v prospech budovania inteligentného mesta. Vo Viedni sa vo veľkej miere presadzujú a podporujú tepelné čerpadlá vrátane v CZT, ktoré je tiež určitým zásobníkom tepla, z ktorého sa teplo nielen odoberá.
Mestá si tvoria mapy s potenciálnou infraštruktúrou zdrojov tepla naľavo v meste Zürich sú farebne odlíšené oblasti pre oblasti vhodne pre TČ zelenou w/w, fialovou z/w a žltou v/w.
Napravo je mapka Rotterdamu, kde výber zdrojov tepla zohľadňoval napríklad zastaranosť plynofikácie (potrebu obnovy), hustotu obyvateľstva, obnovu budov, novú výstavbu, ...
Digitalizácia vykurovania a chladenia
Aké sú najlacnejšie technológie s najnižšími emisiami. Akú stratégiu pre veľké mestá voliť? Autonómne energetické štvrte niektoré s CZT iné bez?
Tému moderoval Marek Miara kordinátor pre tepelné čerpadlá z Frauenhorf ISE. V tejto sekcii sa prezentovali nielen energetické štúdie miest, ale tiež praktické riešenia s tepelnýmí čerpadlami v konkrétnych budovách, energetických štvrtiach i v rámci CZT s cieľom dekarbonizácie
Vo Viedni, Paríži, Štokholme ... riešia to isté
Skloňujú energie
Andrea Strachinescu reprezentujúca odbor nových technológií na DG Energy na EK pripomenula záväzok z COP21 z roku 2015 v Paríži nezvýšiť priemernú teplotu do roku 2102 cez 20 °C. Pripomenula, že v mestách žije 78% všetkej populácie a tvorí sa v nich 85 HDP. Zaoberala sa digitalizáciou procesov v Smart cities, kam patrí aj vykurovanie a chladenie spotrebovávajúce až 50% všetkej energie v mestách. To znamená ostatné energie na osvetlenie, dopravu a podobne majú podiel nižší.
Hybridné tepelné čerpadlá
Ich uplatnenie je najmä pre existujúce budovy, tam, kde už plynofikácia existuje. Plynofikácia by sa nemala rozširovať, ale naopak utlmovať, ak chceme do roku 2050 dekarbonizovať vykurovanie, chladenie na 80-90 %. Najradikálnejšie k tomu pristúpili holanďania, ktorí zastavujú ťažbu plynu a razantne presadzujú tepelné čerpadlá.
V Holandsku sa blíži phase out plynu
Budú plynové siete obnovované?
Spotreba plynu v Holandsku poklesla v rokoch 1960 až 2017 z 2800 na 650 bil m3 plynu. Keďže spotreba klesá a hrozia aj zemetrasenia, vláda rozhodla, že ťažbu plynu zastavujú. Predpokladá sa, že plynové distribučné siete sa nebudú obnovovať a postupne zaniknú. Plynové siete zatiaľ podporujú flexibilné riešenia využitím hybridných tepelných čerpadiel. Za hlavnú alternatívu plynu považujú tepelné čerpadlá. To je významná úloha aj pre elektrifikáciu krajiny s výrobou elektriny prevažne z veterných elektrární.
Stále sa objavujú nové riešenia
Pomer ceny elektriny a plynu je dôležitý
Či už v oblasti dekarbonizácie plynu, dekarbonizácie spalín zo spaľovania uhlia, lokálne výroby tepla využitím jadrových reakcií a podobne. Sú to však všetko riešenia väčšinou vo výskumnej fáze. O ekonomike tepelných čerpadiel významne rozhoduje pomer ceny elektriny a plynu, ktorý je priaznivý v severských krajinách, vo Francúzsku, Holandsku a tiež v Bulharsku. Slovensko sa podľa tabuľky IER Stuttgart nachádza IZW v skupine štátov s menej priaznivým pomerom.
Ako, kedy a kde energiu získať, vyrobiť, ušetriť
Hodnota za cenu a záujem znižovania emisií
Rýchlo spoľahlivo, perspektívne, lacno
V uvedenom rozhodovacom procese si najlepšie vedú tepelné čerpadlá, ktoré priaznivo ovplyvňujú všetky hodnotené aspekty. Cena tepelných čerpadiel klesá s rastúcou výrobou. V Číne sú sériové výroby o počte až 50 tis ks za rok. V Európe je to od 200 do 5 tis kusov za rok. A to je stále málo na výraznejší pokles ceny.
Sekciu energetickej hospodárnosti miest prechádzajúcich z lineárnej spotreby energie k uzavretým energetickým cyklom, moderovala Lucienne Krosse z Inno Energy
Ak skryje vyššiu investíciu, vidíme už len výhody
Problém je stále ich vyššia cena, ktorá sa zníži postupne vyššou produkciou. Je to v podstate jediná nevýhoda, ktorú ak skryjeme ostávajú už len výhody.
Budovy sa obnovujú
Dôležitý je ekonomický pomer medzi nákladmi na obnovu a prevádzku budovy. Superizolácia budovy neprináša super_ekonomiku budovy. Lepšie je obnoviť budovy na parametre vhodné pre tepelné čerpadlá. Potom sú nižšie celkové emisie a nielen ekonomika budovy, ale tiež pocity ľudí v budove lepšie. V budovách, energetických štvrtiach by malo fungovať prediktívne riadenie podľa predpovede počasia, čím by sa dalo tiež ušetriť.
Na solárnu energiu je vo veľkých mestách pomerne málo miesta cca 2 % z plochy (to je veľmi málo) a biomasa produkuje pevné emisie. Rýchlejšie presadenie tepelných čerpadiel niektoré mestá presadzujú daňou na plyn. CZT sa chápe ako zásobník z ktorého sa nielen odoberá, ale aj dáva napríklad odpadné teplo z priemyslu. Hľadanie spôsobov uskladňovania energie v zime na leto a v lete na zimu je dôležitou otázkou pre všetky mestá.
Renovácia budovy za jeden deň
Existujú už technológie, ktoré zrenovujú starú budovu za jeden deň a vložia do nej tepelné čerpadlo. Budova sa zvonka prekryje predvyrobenými panelmi, pridá sa dostavba pre tepelné čerpadlo s elektrickým rozvádzačom a systémy sa prepoja.
Na rázcestí v rokoch 2018 a s výhľadom do roku 2022
|
Energetická efektívnosť |
verzus |
Preferencia obnoviteľných zdrojov energie |
|
Renovácia |
verzus |
Búranie a nová výstavba |
|
Úroveň budov |
verzus |
Úroveň energetických štvrtí |
Sú už na trhu tepelné čerpadlá do pasívnych budov?
Predovšetkým treba zopakovať, že optimálne je postaviť budovu vhodnú pre tepelné čerpadlo. To znamená budovy s veľmi nízkymi tepelnými stratami vyžadujúce si prípravu teplej vody a tiež dokurovanie a chladenie, keďže rekuperácia tepla tieto funkcie nemá. Vyvíjajú sa tepelné čerpadlá s malými výkonmi s chladivom CO2, ktoré vie pripraviť teplú vodu a vykurovať vzduchom. Doriešiť treba funkciu chladenia.
Kútik pre politiku EHPA
S akými chladivami sa počíta?
Alternatívne sú vhodné pre tepelné čerpadlá chladivá CO2, propán a HFO chladivá. Zatiaľ v menších tepelných čerpadlách s výkonmi do 100 kW prevláda R410A prípadne R407C. Ako prechodné náhrady sú ponúkané A2L chladivá R454B a R452B.
Vo veľkých tepelných čerpadlách má výrazný podiel R134a až do teplôt 85 °C, ktoré bude nahradzované R513A. Určitý podiel si drží chladivo R717 - NH3 najmä v severských krajinách s výstupnými teplotami až 90 °C s výkonmi až do 35 MW. Takéto teploty sa dosahujú aj s okruhmi s chladivom CO2, s výkonmi do jedného MW.
Svoj podiel vo veľkých tepelných čerpadlách s výkonmi až do niekoľkých MW zvyšuje chladivo HFO1234ze uvádzané v KBU ako nehorľavé.
Do menších výkonov sa predpokladá CO2, propán a HFO chladivá. V tepelných čerpadlách určených pre vysoké teploty nad 100 °C sa predpokladá, že chladivá R123, R245fa a R236fa budú nahradené nehorľavou alternatívou HFO 1336mzz(Z) a R514A.
S akými výkonmi tepelných čerpadiel sa počíta
Od 2 kW do 35 MW
Ak sa požiadavka na trhu zvýši, objaví sa aj ponuka tepelných čerpadiel s nižšími výkonmi i keď treba zopakovať tézu, že superizolácia budovy neprináša super_ekonomiku budovy. Lepšie je obnoviť budovy na parametre vhodné pre tepelné čerpadlá. Potom sú nižšie celkové emisie a nielen ekonomika budovy, ale tiež pocity ľudí v budove lepšie.
Predpoklad, že priame elektrické vykurovanie nahradí tepelné čerpadlo vo vykurovaní a príprave teplej vody je nízka. To by sme vlastne pripustili, že namiesto 25-30 % spotreby elektriny budeme spotrebúvať 100 %, ktorú samozrejme by bol potrebné aj vyrobiť. To určite nie je cieľom politiky znižovania emisií.
Kútik pre politiku EHPA viedli napravo Kristína a Oliver Jung. Zamerali sa na pripomienky, diskusiu k F gas nariadeniu, ako urýchliť prechod na alternatívne chladivá, ďalej na balíček čistej energie najmä z pohľadu cieľového PEF=2, výpočet podiel RES nielen z vykurovania, ale aj z chladenia, inteligentné budovy a mestá.
Samostatnou témou bol ekodizajn najmä z hľadiska prínosov, ekonomických strát, či nepotrebných ťažkostí preukazovania zhody pred treťou stranou. Zhoda sa preukazuje aj z hľadiska hlučnosti a tiež pre výkony medzi 70 až 400 kW výrobcom.
Viac informácií nájdete v časopise Správy 5/2018